OSLAVY 10. VÝROČIA PRÍTOMNOSTI KOMUNITY CENACOLO NA SLOVENSKU
Drahí priatelia, chceme sa s vami podeliť o veľkú radosť, ktorú sme prežili počas uplynulého víkendu.
12. a 13. augusta sme oslávili desiate výročie prítomnosti Komunity Cenacolo na Slovensku. Boli to naozaj dva dni plné radosti, tanca, spevu, svedectiev, Božieho požehnania, milosrdenstva a zázrakov. Heslo stretnutia a osláv sme zhrnuli do jedného slovíčka „Eccomi“, čo v preklade znamená „Hľa tu som“, alebo aj ÁNO. Vďaka Pánu Bohu, Panne Márii, Mame Elvíre a mnohým rodičom, priateľom, chalanom z komunity, ktorí povedali svoje „ÁNO“ a tak obetovali kus svojho života a nezľakli sa ťažkých podmienok máme dnes na aj Slovensku jeden krásny dom.
V sobotu 12.8. sme sa stretli v Nitre na pozvanie miestneho otca biskupa Mons. Viliama Judáka. Naše stretnutie sme začali v komunitnom štýle modlitbou svätého ruženca, no a potom dostal slovo Ivan Mendl, ktorý nám vyrozprával, ako sa dostal ku komunite a čo všetko s ňou prežil až pokiaľ nenašiel dnešný komunitný dom. Program pokračoval svätou omšou, ktorú slávil už spomínaný otec biskup Judák. Vo svojej kázni nám veľa rozprával o Panne Márii a jej dôvere v Pána Boha, ako povedala archanjelovi Gabrielovi svoje „ÁNO“, aj keď tomu veľmi nerozumela. Popoludňajší program sme začali o 15:00 s korunkou Božieho milosrdenstva, ktorú viedli naše rehoľné sestričky. Podarilo sa nám spraviť aj telemost s Pagnom, počas ktorého nám Otec Stefano odkázal, aby sme sa podľa príkladu Panny Márie nebáli ale radovali a tešili z Božej prítomnosti medzi nami aj prostredníctvom komunitného domu na Slovensku. Na záver príhovoru nás pozdravil slovami: Slovensko, ty si radosť Božia. Ďalším bodom sobotňajšieho programu bolo predstavenie Objatie. Bolo pekné vidieť, ako ho všetci prítomní prežívali a akí boli všetci slobodní, cítila sa z toho jedna pekná rodinná atmosféra. Deň sme zakončili adoráciou v kaplnke nitrianskeho seminára, ktorá nám pomohla utíšiť sa po celom dni a ďakovať Bohu za všetko, čo pre nás vykonal počas týchto desiatich rokov.
Na druhý deň sme sa stretli u nás doma v Kráľovej pri Senci, kde sme s veľkou radosťou okrem veľkého počtu ľudí privítali aj bratislavského otca arcibiskupa Stanislava Zvolenského – nášho dlhoročného verného priateľa, ktorý bol hlavným celebrantom svätej omše. V kázni nám povedal, že je šťastný, že s nami môže sláviť desiate výročie, ale aj to, aby sme nikdy ale nikdy nezabudli na to, že niekto pred nami musel tvrdo drieť a potiť sa, aby sa vytvorilo niečo také veľké a krásne ako to všetko, čo vidíme dnes. A my sme tými, ktorý majú pokračovať v tomto diele, ochraňovať ho a niesť ďalej. Prišlo naozaj veľa ľudí a cítila sa vynikajúca atmosféra. Bolo naozaj pekné vidieť, ako nás Pán Boh nesmierne miluje a nepozerá sa na to, kým sme boli ale naozaj, ako keď sa márnotratný syn vrátil domov, keď ho otec zbadal nezačal po ňom vykrikovať a nadávať mu, čo si urobil. Naopak utekal za ním, objal ho a dal prichystať hostinu, pretože sa vrátil. Tak aj komunita je pre nás miestom milosrdenstva, kde sa Pán Boh teší z každej stratenej ovečky, ktorá sa k nemu vráti a práve preto oslavujeme. V jednom momente, keď tancovali naše sestry bolo cítiť že „Mama Elvíra je tu s nami“. Pekné bolo vidieť aj to, ako sa prekonali rodičia a tiež si pripravili jedno pekné a aj vtipné predstavenie. Ani naši priatelia z Caritas Christi sa nenechali zahanbiť a odohrali pre nás krátky príbeh o troch pastierikoch z Fatimy. Chceme sa poďakovať v prvom rade Pánu Bohu za všetko, čo koná skrze komunitu. Ďakujeme aj Panne Márii za to, že sa za nás prihovára a vyprosuje nám veľa milostí každý deň. Ďakujeme rodičom, ktorí nám pomáhajú, ktorí sa dlhé roky modlili za dom Komunity Cenacolo aj na Slovensku.
Ďakujeme všetkým chalanom, ktorí tu boli a budovali tento dom, za to, že dnes tu máme jedno krásne miesto, kde sa môžeme stretávať s pravdou o nás samých a znovu budovať naše životy.
Ďakujeme za „ÁNO“ Mamy Elvíry, prostredníctvom ktorého sa zrodil aj náš dom svätých Cyrila a Metoda tu na Slovensku. Ďakujeme Ti, Pane, za všetko dobro, ktoré si vykonal počas týchto desiatich rokov na Slovensku aj za tvoje milosti, ktorými nás zahŕňaš každý deň. Ďakujeme zo srdca.
Jednou z vecí, ktorá sa ma dotkla počas týchto osláv bolo predstavenie „Objatie“. Už pri prvej skúške, keď sme to pozerali na videu, sa mi tlačili slzy do očí. Pretože, keď som videl toho syna, ako s pýchou odchádza z domu, ihneď som si spomenul na svoju minulosť, ktorá bola rovnaká, ako toho syna. Tiež na konci, keď sa vrátil a otec mu odpustil všetko, čo urobil, tak som si uvedomil, že takisto odpustili aj moji rodičia mne a to s pomocou komunity. Teraz som veľmi vďačný, že tu môžem byť a prežívať tieto momenty s takou obrovskou rodinou. Komunita ma učí mnohým veciam. Jednou z nich je napríklad odpustiť druhej osobe, keď ma zraní a ísť dopredu.
Určite chcem povedať komunite aj životu predo mnou svoje „Eccomi“ (Áno). Prežil som s rodinou krásne dva dni v rozhovoroch, modlitbe a v zábave. Som šťastný, pretože som našiel v komunite to, čo som dlho hľadal, pravú lásku, priateľstvo a vieru. No v komunite sa nemením len ja, ale mení sa aj moja rodina, čo som si všimol počas týchto dní. Ďakujem
Marek
VYROCIE |
|
