 |
Slávnosť zoslania Ducha Svätého |
|
|
„Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus.”
(1Kor 12, 4. 12)
Slávnosť zoslania Ducha Svätého
Materský dom, Saluzzo 4. jún 2017
V nedeľu sme sa stretli na kopci v Saluzzo, v deň jednej z najkrajších a najradostnejších slávností komunity Cenacolo: slávnosti zoslania Ducha Svätého, predznamenanej novénou a modlitbou predošlého večera vo vigílii, aby sme boli pripravení otvoriť srdcia a prijať dary Ducha Svätého.
Božia prozreteľnosť bola veľkorysá: prekrásny slnečný deň, chvíle hlbokej modlitby, mnohí priatelia a rodičia, veľa chlapcov a dievčat nielen z talianskych domov, ale aj z tých vzdialenejších, príchod nového biskupa Saluzza... Bola to naozaj slávnosť srdca!
Privítanie zborom a tancom mladých nás voviedlo do radostnej atmosféry, piesne a tance volali príchod Ducha Svätého. Po modlitbe svätého ruženca otec Stefano vysvetlil prítomným úzku spätosť slávnosti zoslania Ducha Svätého s našou komunitou.
Matka Elvíra chcela, aby sa komunita stala miestom, kde mladí môžu nájsť, aj vďaka prítomnosti Panny Márie a modlitby, radosť zo života a odvahu zvestovať zmŕtvychvstanie. V evanjeliu bolo takýmto miestom Cenacolo, kde boli apoštoli po Ježišovej smrti zatvorení a plní strachu, tak ako dnes závislí: hanbliví, ustráchaní, nemí, smutní, so smrťou v srdci. Ale potom sa modlia spolu s matkou Máriou a prichádza Duch Svätý a oni sa premenia na odvážnych svedkov. „Preto,“ povedal otec Stefano, „sme nazvali komunitu Cenacolo.“
V eucharistickej adorácii rehoľní bratia a kňazi obnovili svoju vernosť štyrom sľubom, ktoré charakterizujú našu komunitu: chudoba, čistota, poslušnosť, služba chudobným a láska k nim. Po tom, ako sme požiadali o požehnanie pre matku Elvíru, sme žiadali dary Ducha Svätého pre celú cenakolskú rodinu. Otec Stefano volal k oltáru rozličné „údy“ jediného „tela“, ktorým je komunita: chlapcov a dievčatá, rehoľných bratov a sestry misionárky vzkriesenia, cenakolské rodiny, skupinu „Accogliere la vita“ („Prijímať život“), rodičov. Je krásne byť jednotným v Kristovi vďaka duchovnej jednote, ktorú prežívame tu v Cenacole!
Naše sestričky nás potom potešili niekoľkými radostnými tancami a svedectvami pred obedom. Pri ňom nás bolo viac ako tisíc a vďaka službe mnohých chlapcov, ktorí sa darovali počas tohto slávnostného dňa, sme mohli všetci jesť. Pán Boh zaplať!
Popoludňajší program sa začal o tretej modlitbou korunku Božieho milosrdenstva pri očakávaní príchodu mons. Cristiana Boda pod stanmi. Ten ako privítanie dostal obrovský potlesk: bola cítiť veľká radosť z príchodu nového diecézneho pastiera.
V svojich slovách prejavil potešenie z toho, že je u nás doma, že má vo svojej diecéze v Saluzzo našu komunitu. Ďakujeme za jeho priateľstvo! V kázni rozprával o tom, aké sú dôležité dary Ducha Svätého na to, aby sme mohli zvestovať veľkonočnú správu zmŕtvychvstania nášho Pána a že nemusíme mať strach a neúnavne musíme prosiť o tieto dary. Vo chvíli, keď naše rehoľné sestry obnovovali rehoľné sľuby, mons. Bodo hovoril, ako sa ho dotklo svetlo, ktoré videl v tvárach našich sestier, dcér matky Elvíry. Svetlo a radosť, ktorá zvestuje Kristovo zmŕtvychvstanie.
Po svätej omši sa náš biskup zastavil so sestričkami v sympatickej chvíľke, jednoduchosti a radosti a neodoprel si, ako je už vo zvyku, „rodinnú fotografiu“.
Ďakujeme Bohu za prekrásny deň plný modlitby a spoločnej radosti: ďakujeme, Pane Ježišu, pretože vďaka dnešným darom Tvojho Ducha môžeme posilniť našu vieru a obnoviť entuziazmus z našej cesty.
Ďakujeme, matka Elvíra, že si nás priviedla ku komunite, za to, že si nás zverila Panne Márii a že si nám pomohla stať sa ľuďmi, ktorí veria, ktorí sa klaňajú, dúfajú a milujú, schopní svedčiť o stretnutí, ktoré nás spasilo a vzkriesilo, stretnutí s Ježišom!
PENTECOSTE |
|
|
