Komunita Cenacolo

Som sestra Claudia a žijem v komunite Cenacolo v reholi ako sestra misionárka vzkriesenia. Keď som prišla do komunity bola som jedno 22-ročné zmätené dievča, slabé a hľadajúce. Som veľmi vďačná mojej rodine pretože mi od malička rozprávali o Ježišovi a o Márii, a viedli ma k životu v našej farnosti, a môžem povedať že od útleho detstva bolo oratórium pre mňa druhým domovom kde som vyrastala v zdravom prostredí. Vedela som, že Ježiš existuje, že je priateľ a je prítomný, a rozprávala som sa s ním už od malička. Žijúc v dobre ma ochránilo od zla, ale v srdci som aj tak veľa krát trpela samotu, a necítila som sa sprevádzaná rodičmi. Môj otec mi rozprával o tom, že sa sobášili mladý, a že keď som sa narodila ja, cítili sa nezrelý a neschopný vychovávať dcéru. Predsalen mám krásne spomienky aj na moje dospievanie, pekné priateľstvá ktoré mi zostali pretože boli vytvorené vo svetle, mnoho dní prežitých vo farnosti medzi priateľmi pri rôznych aktivitách, pracujúc ako dobrovoľníčka v domoch pre dôchodcov a s postihnutými. Ale všetky tieto dobré skutky boli len akési zovnňajšie činnosti, v rodine som sa totiž stále hádala, v škole som sa snažila len málo a nebrala som vážne štúdium, mojej sestre som veľakrát dohovárala ale vôbec som s ňou netrávila čas. Vyrastajúc som si bola istá, že by som sa vydala, a že budem mať peknú rodinu a veľa detí. Mala som priateľa, ktorého som mala veľmi rada, ale veľakrát som pociťovala, že to nebolo pravdivé, neboli sme šťastný; vnímala som, že naše byť spolu ma uzatvára, a ohraničuje moje túžby, chcela som robiť niečo viac. Tak sme sa rozišli a po rozchode som prežila veľké utrpenie, cítila som sa neúspešná, nespokojná so životom, ale nevedela som čo robiť ani kam ísť. Vďaka Bohu som ale volala práve k Nemu a prosila som Ho o pomoc, a cítila som že Pán Ježiš mi v srdci hovorí: "Neboj sa, ja som s tebou, ja ťa milujem!" Práve vtedy jedno dievča ma pozvalo na stretnutie s komunitou Cenacolo. Veľmi to na mňa zapôsobilo: videla som v Matke Elvíre jednoduchú a rozhodnú ženu, ktorá ma mohla naučiť ako sa stať skutočnou ženou. Hneď som požiadala či môžem prísť na mesiac na skúsenosť do komunity. Za mesiac v komunite prežitý s druhými dievčatami som pochopila, že na to aby sa človek dostal s problémov potrebuje dlhú cestu v komunite založenú na modlitbe, práci a pravom priateľstve. Na tejto ceste som aj ja spoznala moje slabosti, moje chyby, a rôzne úlohy ktoré som dostala pri revízii života boli pre mňa obrovskou pomocou k ich prekonaniu. Stále viac som chápala, že kresťanský život je život dôsledný, život v ktorom treba byť pravdivý predovšetkým sám so sebou, a nielen robiť veci navonok. Svetlo modlitby dovolilo Pánu Ježišovi ozdraviť moje srdce, moje city a dalo mi silu byť lepšia s druhými. Žijúc a rozhodujúc sa deň za dňom pre pravý život v komunite, postupne sa vo mne vynoril opäť ten hlas, ktorý ma volal: rástla vo mne láska k Ježišovi, a k tomuto jednoduchému životu modlitby a bratskej lásky. Spoznávala som Ježiša ktorý je schopný vzkriesiť mnohích mladých s ranami hlbšími ako tie moje, Ježiš ktorý robí skutočné zázraky, živý Ježiš ktorý ma volal odpovedať na túto lásku v ktorej som sa cítila zahalená a celá prevrátená. Tak som požiadala o možnosť rehoľného života v komunite. Od toho dňa som sa pocítila konečne slobodná. Dnes som šťastne zosobášená s Ježišom, mŕtvym a zmŕtvychvstalým pre mňa, a pripadá mi, že komunita Cenacolo v ktorej žijem je jednou riekou plnou života, lásky, radosti, pokoja, ktorá tečie tak prudko, a ktorá ma úplne pretočila; musím sa len s dôverou a pokorou opustiť žijúc svoj každodenný život s veľkosťou srdca, a lásky ktorú môžem darovať všetkým. To že som bola povolaná medzi rehoľné Sestry je obrovské privilégium, a aj to, že máme matku akou je Matka Elvíra ktorá nás nasleduje, miluje a vychováva v škole lásky Božej. Cítim, že som za tieto roky dostala od Boha stonásobok po tom malom "áno" ktoré som mu povedala. Obrovským darom pre môj život bola možnosť žiť zopár rokov v brazílskej misii v Bahii s deťmi z ulice. Boli to roky veľmi bohaté na život a lásku darovanú, no predovšetkým aj lásku ktorú som dostala. Videla som prísť prvé dieťa v našej misii a dnes ich tam je viac ako 60! Misia mi otvorila oči, rozšírila moje srdce pre tváre detí, dorastu a chudobných ktorích som stretla a ktorích som sa naučila milovať, a pre ktorých sa neprestajne modlím. Dnes žijem v našom formačnom dome, s inými mladými dievčatami, ktoré chcú odpovedať na Božie volanie. Je krásne kráčať spolu, vytvárať medzi nami priateľstvá aby sme sa tak zjednotili a vyrastali v konkrétnej láske voči Ježišovi a voči tím, ktorích nám On dá na starosti. Skutočne môžem svedčiť, že Pán, povolajúc ma nasledovať Ho, mi nič nezobral: dnes sa cítim oveľa bohatšia ako včera a zisťujem, tak ako povedal pápež Benedikt XVI, že "Keď Pán volá nič neberie, ale dáva všetko."