Modlitba |
 |
"KTO SA DOBRE MODLÍ, Matka Elvíra
|
AKO SA ZRODILA PONUKA MODLITBY
(z jednej katechézy Matky Elvíry)
"Keď sme otvorili prvý dom Komunity, ešte neexistovala u nás kaplnka. Ráno sme sa modlievali ruženec a žalmy v jednej izbe, zatiaľ čo sa chlapci zobúdzali a išli na polia pracovať. Na začiatku sme neponúkali modlitbu, pretože sme si mysleli, že 'chceme prijímať človeka takého, akým je'. Človek je stvorený na obraz Boží, takže už to samo osebe je modlitba pre nás, ktorí máme vieru. Ale o mesiac neskôr sme zažili nečakané prekvapenie: jeden chlapec namiesto toho, aby išiel pracovať, ráno sa zobudil skôr a vošiel do našej útlej kaplnky. Sadol si vedla mňa a spýtal sa ma: «Čo robíte?» A ja som odpovedala: «Modlíme sa». A on mi povedal: «Môžem sa aj ja pomodliť?» A tak zostal s nami, modlili sme sa žalmy a aj on prečítal jeden z nich. Potom s ním v nasledujúcich dňoch prišiel ďalší, potom ďalší a ešte jeden. Po týždni sa k nám pripojili všetci v modlitbe. V tej chvíli som pochopila, že títo mladí nechceli odo mňa len strechu nad hlavou, tanier jedla, posteľ, ale chceli spoznať Pána Boha; boli smädní a hladní po viere.
Niektorí v priebehu rokov sa mi vysmievali hovoriac, že chcem spasiť mladých zúfalcov Zdravasom a že nemá žiadny zmysel ponúkať modlitbu, že to vôbec nie je správne. Prijímala som, čo mi hovorievali, nikdy som sa nehnevala, niekedy som sa usmiala a vždy som nasledovala to, čo som pocíťovala ako správne. Keď mi hovorili «Najprv je človek a jeho sloboda, potom Boh», ja som len počúvala a myslela som si: ”Ktorý človek existuje bez Boha?” Nakoniec to boli sami mladí, ktorí ma žiadali, aby som im pomohla spoznať Pána Boha. Ponúkame modlitbu, pretože túžim po tom, aby všetci mohli okúsiť vieru nielen ako niečo teoretické, ale ako stretnutie, ktoré ťa mení a ktoré mení tvoj život a pomáha ti dobre žiť a dobre vychádzať s druhými.
Skúsenosť modlitby sa v komunite prežíva veľmi jednoducho, ale konkrétne. Chlapci mi často hovoria: «Keď sa modlím, cítim sa lepšie». A práve tak to je! Modlitba ťa mení, aj keď si to neuvedomuješ. Ak si nahnevaný, modlitba ťa upokojí. Hovorím o chlapcoch, ale môžem to povedať aj sama o sebe: viac sa modlím, viac som trpezlivá, viac súcítim s druhými a viac pociťujem vo svojom vnútri Božie Milosrdenstvo. Kto sa dobre modlí, dobre žije! Modlitba je pokrm, ktorý mení tvoj život a ktorý odpovedá na tie túžby, ktoré človek nosí v hĺbke srdca. Tento zázrak modlitby pozorujem ako veľmi reálny, aktuálny a pravdivý už veľa rokov".
PANNA MÁRIA A EUCHARISTIA SÚ NAŠE DVA POKLADY
"Modlitba, ktorá od začiatku Komunity určuje rytmus našich dní, je ruženec. Na tejto posvätnej modlitbe sú zavesené vzkriesené životy mnohých mladých, ktorí prešli Cenacolom, od nej závisí znovunájdený pokoj mnohých zúfalých rodín, ktoré v škole tejto jednoduchej, ale mocnej modlitby opäť nadobudli pokoj a odpustenie. V Komunite recitujeme jeden ruženec hneď ráno, jeden poobede a jeden večer. Prečo?Preto, že ruženec by mal sprevádzať celý náš život - jeho úsvit, popoludnie aj západ. Ruženec je modlitba jednoduchých, chudobných, posledných, a práve preto je to modlitba Panny Márie, ktorá bola jednoduchá a pokorná, no zároveň silná a presvedčivá v Božích očiach. Keď sa modlíme k Panne Márii, modlíme sa k jej materskému srdcu, ľudskému srdcu, ktoré bije pre celý svet.
Ďalším pokladom našej modlitby, pravým pokrmom duše, je Eucharistia. Pán Ježiš nám nechal v rukách najvzácnejší poklad sveta, najúčinnejší liek pre ozdravenie rán srdca, najkrajšie svetlo na osvetlenie cesty z tmy zla. Navrhla som mladým Eucharistiu, pretože ja ako prvá som sa cítila zmenená pri pohľade na živého Krista, ktorý jej prostredníctvom zostáva medzi nami.
V mojom živote povolanie darovať sa mladým, keď som už bola rehoľná sestra, prišlo práve kľačaním pred Eucharistiou: tu som začala pociťovať hlbokú bolesť mnohých mladých na uliciach, tu som po
prvýkrát počula výkríky ich osamelosti, ktoré prichádzali k môjmu srdcu. Aký terapeutický model alebo liek by som im mala ponúknuť? Žiadna tabletka vám nedá radosť zo života a pokoj v srdci! Pre lásku a rešpekt, ktorý som k nim cítila, som ich nechcela v žiadnom prípade klamať. Takže som im ponúkla to, čo mňa samu veľakrát pozdvihlo, dajúc mi dôveru a nádej: sila Božieho Milosrdenstva a eucharistickej modlitby. Ukázala som im cestu, ktorá mňa spasila, ktorá mi veľakrát dala dôstojnosť, silu, odvahu, vernosť, pokoj, radosť, entuziazmus môjmu srdcu: tou cestou je vedieť si pokľaknúť s vierou pred Ježišom v Eucharistii, pretože On nás môže pozdvihnúť a pomáha nám kráčať.
Keď sú mladí pred Pánom, práve tam sa potichu deje 'každodenné vzkriesenie' v srdci našich mladých".